Možno práve kvôli takémuto prístupu, podcenenie prírody a poveternostných podmienok, možno práve kvôli výbave, uhynulo na Mont Blancu minulý rok zopár Nemcov a Rakúšanov. Ale odhliadnuc od Álp, možno práve kvôli tomuto prístupu zahynie v Tatrách každý rok zopár Čechov, Poliakov či Slovákov, proste ľudí. V Tatrách som veľmi často a stačí chodiť s otvorenými očami a je nielen hlúpe, ale až drzé ísť s takou výbavou, s akou tam ľudia chodia. Mnohí by ste boli prekvapení, aké prípady sa stávajú a s čím, resp. s akými "turistami", sa záchranári stretávajú v teréne. Aspoň podľa toho, čo mi spomínal riaditeľ ATE (Air Transport Europe). No a ak už tu boli dávané za príklad Tatry, tak ešte k nim poznámka. Neviem ako je to v Čechách, no u nás sa pekne platí za vrtuľník. Ide to až do stotisícov korún, ktoré potom THS, resp. ATE vymáha od „klientov“, či ich pozostalých. Práve preto je dobré poistiť sa hoc aj na jeden deň ak sa ide na nejakú túru. Vychádza to asi na 20 – 30 korún na deň, podľa poisťovne. Ak tu bolo spomínané, že horská služba je informovaná o preteku, tak možno organizátor berie do úvahy aj možné zranenia a ak to nie je povinné, tak možno dáva poistiť zo štartovného všetkých závodníkov cez jednu poistku. To je jeden pohľad.
Pozrime na pohľad druhý. Pracujem v štátnej správe. Nie je to našťastie môj prípad, no kopec úradníkov veľmi rado vystupuje z moci úradnej už len preto, aby sa zbavili zodpovednosti a zbytočných vecí. Zhodou okolností mám kamaráta na samospráve, ktorý má na starosti, okrem iného, povoľovanie práve takých akcií ako sú treky. Keď som sa s ním bavil o trekoch a o všetkom s tým súvisiacim, jeho stanovisko bolo úplne jednoznačné. Povolil by akciu, ale zodpovednosť je vždy na organizátorovi a nejaký podpis na papieri je absolútne bezpredmetný. Akonáhle niekto niečo organizuje, prechádza na neho aj zodpovednosť. Túto tému uzavrel veľmi jednoducho, byť čo i len jeden prúser, nerešpektovanie poriadku, záchranná akcia či nejaký väčší úraz, už nikdy si žiaden organizátor ani neškrtne s podobnou akciou v území, v ktorom on ako kompetentný, vydáva povolenie na organizovanie akcie. Žiaľ, zákon kolektívnej viny.
Pohľad ďalší. Komukoľvek sa môže stať na trati všeličo, hoci aj na desiatom kilometri v teréne, kde nie je napr. signál, či zlá dostupnosť sanitky a záchranárov. V tomto prípade je jedno, či hovorím o 80-tich alebo 40-tich km. Tak ako sa môže stať niečo mne, tak sa môže stať niečo každému z nás. Je úbohé myslieť si, že je niekto z nás superman a nikdy sa mu nič nestane. Neverím, že by ktokoľvek z trekárov len tak prešiel okolo, ak by mal niekto vyvrtnutý kotník, otvorenú zlomeninu alebo ak by sa pošmykol a zostal by ležať v bezvedomí. Tam by asi fakt lekárnička typu náplasť a ibuprofen nepomohla, no funkčná s nejakým obväzom a fóliou... 5T si dobre pamätáme - poniektorí. A ešte raz na margo, hasiaci prístroj v aute vozím od kedy mám auto a dávam si ho pravidelne kontrolovať a vymieňať náplň. Raz za dva-tri roky ma 100 korún nezabije, no možno tým niekomu raz pomôžem, ak nie na živote, tak na majetku.
Takže nie je to len o tom, aby som lekárničku mal, pretože to odo mňa vyžadujú. Možno, a snáď, to nepoužijem, ale možno sa mi to zíde ani neviem kedy, príp. tým možno pomôžem niekomu inému.
