Pravidlá DT, odsek 4 Povinnosti účastníka, bod 7. Odpovědnost účastníka - účastník je plně zodpovědný za chování své a svého psa - ve dne i v noci.
Preto tak trochu nechápem tie telefonáty Lenke a ani majiteľov psov, ktorí ich majú navoľno. Voči nikomu nič osobné nemám, ale sú isté pravidlá, písané aj nepísané, a ak to raz organizátor povie, že psy majú byť v kempe na vodítku alebo uviazané, tak by to malo platiť. No a pokiaľ sa nemýlim, tak väčšina organizátorov (ak nie všetci) to vždy na meetingu povie.
Vo všeobecnosti základom ako vylepšiť vzťahy a predísť takýmto problémom je začať vždy od samého seba. Toto však nie je problém jediný. Začíname riešiť problémy, ku ktorým by ani nikdy nemalo dôjsť nebyť apatie zo strany pár ľudí voči pravidlám. Napr. problémom sa stáva aj skutočnosť, že majitelia nedokážu po svojom psovi spratať exkrementy. Stačí sa len prejsť po kempe. Ja tomu fakt nerozumiem. Tak prejsť celý trek, 85-120 km je v pohode, no zohnúť sa a popratať po svojom psovi je problém?
Ide naozaj o pár ľudí, ktorí týmto problémom nevenujú patričnú pozornosť. Určite nie som sám, koho štve, ak v médiách vytiahnu nejaký problém súvisiaci so psom týkajúci sa konkrétneho plemena (a je jedno aké plemeno to je). Napr. venčenie na detských ihriskách, pes napadne človeka, atď... Okamžite na to, sú tieto plemená, resp. celá kynologická verejnosť, vinnými, ohrozujúcimi celú spoločnosť a hodnú chvíľu trvá, kým sa táto zloba a opovrhnutie z ľudí vytratí. Následne na to príde opäť problém a je to tu zas dookola. Tým chcem povedať, a možno sa budem z minulosti opakovať, sú isté pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať. Zdá sa mi úbohé a hlúpe poukazovať na iného, že ten to urobil tiež a bolo to v poriadku.
Takže ako vravím, začnime vždy od seba a neklesnime na úroveň tých druhých, tých, ktorí majú základné pravidlá slušnosti jemne povedané "na háku"...